Kopčany
Prvé písomné záznamy o obci pochádzajú z roku 1392. Spomína sa pod názvom Kopchan, od r. 1808 Kopčany. Obec Kopčany patrila administratívne do roku 1918 do okresu Holíč Nitrianskej župy Rakúsko – Uhorskej monarchie. Správa obce pozostávala z obecného výboru, na čele ktorého stál volený richtár. Posledným richtárom do roku 1918 bol Michal Dubecký, ktorý úradoval nepretržite 36 rokov.
Územie obce bolo osídlené už v období neolitu. Archeologické nálezy potvrdzujú sídlisko lengyelskej kultúry, žiarový hrob stredodunajskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej, halštatské sídlisko, kostrové pohrebisko. Slovenské sídlisko z doby veľkomoravskej.
Obec patrila panstvu Holíč a od roku 1736 Habsburgovcom. Kopčany sa vyvíjali ako zemianska obec. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, lovom rýb a prácou v lese, pretože v obci veľa iných pracovných možností nebolo. Kvôli tomuto problému bola vybudovaná železničná zastávka, ľudia cestovali za prácou do rakúskych a moravských pivovarov, do cukrovarov, na poľnohospodárske práce, na stavebné práce až do Budapešti, do tabakovej továrne a píly v Hodoníne, a neskôr do gbelských naftových baní. Niektorý muži odchádzali za prácou až do USA a Kanady. Keď sa im za oceánom darilo, „pritiahli“ za sebou svoje rodiny.
28. októbra 1918 vznikla Československá republika. O prevrate sa obyvatelia Kopčian dozvedeli až 4. novembra 1918 z úst istého plukovníka zo Skalice.
Kopčany sa stali známymi až po vzniku republiky zásluhou prvého prezidenta T. G. Masaryka. Jeho rodičia bývali v domčeku na Masarykovej ulici číslo 51. Ústne sa traduje, že prezident sa nenarodil v Hodoníne ale v Kopčanoch. V roku 1850 nebol v obci farský úrad a evidencia do matriky sa robila v Holíči. Krátko po narodení malého Tomáša bol jeho otec – kočiš premiestnený zo Štítu na veľkostatok v Hodoníne, preto zapísal syna až tam.
V roku 1965 nacvičili občania pod vedením riaditeľa ZDŠ Jaroslava Palkoviča folklórne pásmo „Kopčaňáci – Kopčaňákom“. Bol to program starých kopčianskych zvykov, piesní a tancov. Vyvrcholením programu bola starodávna „Kopčaňácka svadba“. Pre veľký úspech mal niekoľko repríz.
V máji 1967 bol pracovníkmi Štátneho filmu z Bratislavy – Koliby v Štíte nakrútený film „Tri sestry“. Účinkovali v ňom i niektorí „Kopčaňáci“.
Automotoklub – ZO Kopčany usporiadal prvý ročník rýchlostných motocyklových pretekov Záhorácky okruh, ktorý bol zaradený do majstrovstiev Slovenska i ČSFR. Posledný ročník bol usporiadaný v roku 1994.
Obec leží na severe Záhorskej nížiny na nive rieky Moravy. Na juhu sú borovicové a borovicovo-dubové lesy. Pri rieke Morave ležia lužné lesy.
Stavebné pamiatky obce Kopčany
Asi najznámejšou stavebnou pamiatkou Kopčian je kaplnka svätej Margity Antiochijskej.
Je jednou z najstarších architektonických pamiatok na Záhorí. Jej pôvod nie je doposiaľ prebádaný. Najstaršia písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku 1554. Je to gotizovaný, pôvodne románsky kostolík. Typologicky patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. -11. storočí. V roku 2004 pamiatkári objavili v kostolíku sv. Margity Antiochijskej ( ktorý sa nachádza v poli kopčianskeho chotára ) artefakty- pozlátené bronzové gombíky, zlaté náušnice- nachádzajúce sa v 3 hroboch. Predmety pochádzajú z 9. storočia- obdobia Veľkej Moravy a patria medzi najvýznamnejšie nálezy na Záhorí i na Slovensku.
Ďalšou veľmi významnou pamiatkou je Barokový žrebčinec „Štít“.
Názov barokového žrebčinca pochádza z nemeckého „Gestüt“ – a znamená žrebčinec. Obyvatelia Kopčian používajú názov „Štít“. Existoval už v 18. storočí, o čom svedčí doklad zmluvy zo 17. 7. 1712, kedy majiteľ Marek Czobor preberá majetky svojej matky, vdovy, rodenej Erdődy. V zmluve sa syn zaväzuje zaistiť matke ročne 12 000 zlatých, dať k dispozícii 12 koní a iné náležitosti. Roku 1736 premiestnil cisár František I. kone z maďarskej pusty Eneyd do Štítu v Kopčanoch. Keď vyhorel žrebčinec v Kladruboch, boli kone v roku 1779 predisponované do Kopčian, už do prebudovaného areálu, pretože kopčiansky žrebčinec v roku 1747 takisto vyhorel. Nový objekt predstavuje súbor budov okolo veľkého dvora s hlavnou reprezentačnou budovou, ku ktorej z oboch strán priliehajú krídla maštalí pre lipicánske kone španielskej jazdeckej školy. Dvojpodlažná reprezentačná budova je riešená na spôsob terezánskych barokovo-klasicistických kaštieľov s volútovým štítom na strednom trojosovom rizalite, ktorý má po celej šírke otvorený balkón na krákorcoch s rokokovou kovanou mrežou. V reprezentačnej sále na poschodí sa donedávna nachádzali fragmenty nástropných malieb od francúzskeho maliara J. Chamanta. Sú zachované iba fragmenty pod omietkou. Maštale riešené na spôsob arkád do dvora majú nad každou arkádou trojhranný, pôvodne volútový štít. V arkádach sú vchody do jednotlivých maštalí a okienko pre seno. Štít a jeho priľahlé lúky a lesy sa stávali miestom veľkolepých poľovačiek pre cisársku rodinu a ich hostí, ktorý sem prichádzali s veľkou suitou z Viedne cez Moravskú Novú Ves a „Prívoz“ v Kopčanoch. Cisárska rodina navštívila „Štít“ podľa záznamov v kopčianskej kronike od roku 1747 celkom šesťkrát. Po poľovačkách nasledovali okázalé hostiny v sále reprezentačnej budovy.
Kačenáreň
Cisár Karol III. v roku 1736 založil v Kopčanoch okrem žrebčína a hospodárskych dvorov aj rybník na odchyt divých kačíc s budovou dodnes zvanou Kačenáreň. V dokumentoch holíčskeho panstva sa uvádza, že hospodársky správca holíčskeho panstva menom Tousainet dal r. 1752 nadstaviť obe budovy a na stranách dal vybudovať dva strážne domky. Kačenáreň ako aj Štít mali dokonalé komunikačné spoje – cesty s centrom panstva na zámku v Holíči, ako dokazuje mapa z roku 1870. Tieto cesty sú v podstate zachované, až na priame prepojenie Kačenárne so zámkom v Holíči. V roku 1759 bol dobudovaný rybník na rozlohu 3016m2. Nad kanálmi spájajúcimi sa rybníkom boli podľa holandského vzoru zložené siete. Steny kanálov ako i vytvorené jazero maskovalo obloženie z rákosu a palachu. Prevádzka odchytu kačíc a Kačenárne vôbec, trvala nepretržite 182 rokov a zanikla až r. 1918. Kačenáreň bola už v minulosti cieľom „turistického ruchu“, kedy sa častým návštevníkom predvádzal odchyt kačíc. Bohužiaľ, rybník je v súčasnej dobe spustnutý a z budov sú len ruiny.
Kostol sv. Štefana Kráľa
V historizujúcom slohu riešená prestavba staršieho barokového kostola s prvkami neogotiky a neoklasicizmu bola dokončená v rokoch 1862-1863. Ide o jednoľoďovú stavbu s transeptom a polygonálnym presbytériom. Všetky priestory majú pruské klenby, dosahujúce na rímsy nástenných pilastrov. Na bočných fasádach sú oporné piliere. Hlavný oltár s ústredným obrazom od sobotištského zemana a maliara C. Bránika bol dokončený v roku 1853. V kaplnkách transeptu sú klasicistické oltáre, pedanty, zo začiatku 19. storočia. Kamenná klasicistická krstiteľnica je z konca 18. storočia, prenesená z bývalého cisárskeho kaštieľa, rovnako ako oltár z červeného mramoru na pravej strane lode a luisézny organ. Pred kostolom sú prícestné sochy sv. Floriána a sv. Vendelína z roku 1871. V parčíku pred kostolom je umiestnený pomník datovaný r. 1880. Kostol bol v 90. rokoch kompletne zrekonštruovaný, pribudla nočná iluminácia. Kostol sa tak stal aj v noci zďaleka viditeľnou dominantou obce.
Zvonica „Na tricátku“
Poddaný odvádzali feudálne poplatky – „tricitum“ v sídle vrchnosti. Za panstva Czoborovcov bolo na celom holíčsko-šaštínskom panstve 12 úradníkov, z toho 1 v Kopčanoch. Na tricátku sa verbovalo aj za vojakov. Najvyššiu vojenskú povinnosť v Nitrianskej stolici malo holíčsko-šaštínske panstvo – 50 pešiakov. Vyššiu vojenskú povinnosť mal len arcibiskup. Feudálne poplatky vyberali tzv. tridsiatnici (tricesimatores), zákonne legalizovaný vyberači už r. 1494. V tridisatkových zoznamoch z r. 1541 sa uvádza okrem vyvážaného tovaru aj menoslov obchodníkov, medzi nimi aj menoslov obchodníkov z Kopčian. Predmetom obchodu významnú úlohu vo vyberaní poplatkov zohrávali aj mýta a mýtnici
Pivovar
Na juhozápadnom konci obce neďaleko vodného mlyna postavili v 18. storočí Czoborovci pivovar. Určitý čas v ňom bola i kaplnka. Naproti pivovaru dal postaviť rehoľník, správca kaplnky, sochu sv. Jána Nepomuckého. Pomník je z roku 1769. Sviatočné bohoslužby v kaplnke celebrovali holičský kapucíni. Budova pivovaru slúžila neskôr štátnemu majetku. Bývali v nej sezónni robotníci tzv. „vyžinkári“. V kopčianskom dialekte sa im hovorili „handrbuláci“. V obci „Na kopci“ naproti Sonnescheinovmu obchodu mal pivovar veľkú ľadovňu, zlikvidovanú v roku 1925 ako stavebný pozemok školy s názvom Škola prezidenta T. G. Masaryka. Pivovar bol asanovaný v 60. rokoch 20. storočia. Medzi budovou pivovaru a vodným mlynom na ceste k prievozu dodnes stojí budova bývalej žandárskej stanice.
Prievoz
Na ľavom brehu rieky Moravy už v dávnom osídlení vznikol prievoz s kompou, umožňujúci dôležité cestné spojenie medzi sídliskami na obidvoch brehoch rieky Moravy. Pravý i ľavý breh rieky Moravy bol od čias Veľkej Moravy osídlený ľudom so spoločnou kultúrou, spoločnou hospodárskou a politickou organizáciou. Strategicky dôležitú komunikáciu cez kopčiansky prievoz využívali kupci a obchodníci rovnako, ako vojská a ich rozviedky od praveku. Prievoz nadobudol na význame v 13. storočí po zmene hydrologických a ustálení politických pomerov v povodí rieky Moravy. V 17. storočí sa stal majiteľom prievozu s príslušnými budovami rod Czoborovcov. Roku 1650 prenajal Valent Czobor právo prievozu holíčskemu židovi Joachimovi za poplatok 100 zlatých ročne. Za Rakúsku-Uhorska sa cez kopčiansky prievoz dopravovalo mlieko do Moravskej Novej Vsi a obilie do Vranovského mlyna. Pred rokom 1918 vlastnil celý areál akýsi Schlezinger, do roku 1940 boli vlastníkmi kopčiansky občania Ožvoldík a Rampáček. Po druhej svetovej vojne nahradil kompu provizórny most, tento bol zrušený počas regulácie Moravy v 70.-tych rokoch minulého storočia.
Vodný mlyn
História mlynu siaha do dávnej minulosti. V 16. storočí existoval vodný mlyn v Kopčanoch ako jeden z troch dôležitých mlynov na panstve Czoborovcov. Stál na ramene rieky Moravy zvanom Struha. Potvrdzuje to doklad súdneho sporu medzi rodinami Czoborovcov, Bakičovcov a rodiny Révayovcov, datovaný rokom 1554. Korunu stavidla mlynu tvoril most. Cez most sa prechádzalo na lúky pri rieke Morave a vodil sa dobytok, kone a husi na pašu. Hlboké a rozsiahle jazero pod stavidlom mlyna slúžilo ako kúpalisko „U mlýnú“ Podľa kúpnopredajnej zmluvy ako posledný odkúpil mlyn s priľahlými budovami Pavol Mandelík s manželkou. Počas prvej svetovej vojny mlyn zanikol. Mlynský most zničili v roku 1945 nemecké vojská.
Škola T. G. Masaryka
Stavba školy sa začala 16. apríla 1931. Stavala ju firma Angelíny Hubert z Holíča podľa projektu jedného z najvýznamnejších slovenských architektov Emila Belluša. Tento je autorom známeho Kolonádneho mosta v Piešťanoch, Slovenského veslárskeho klubu, budovy NBS na Štúrovej ulici v Bratislave, obytných súborov v Bratislave a mnohých ďalších významných architektonických diel po celom Slovensku. Pri slávnostnom položení základného kameňa i pri odovzdani 11. októbra 1931 sa zúčastnil aj minister školskej a národnej osvety Dr. Ivan Dérer. Celkový stavebný náklad bol 748 536 Kčs, z toho pôžička 450 000, podiel obce 148 536 a dar prezidenta T. G. Masaryka 150 000 Kčs. Vyučovanie v novej budove sa začalo 19. októbra 1931. Bohužial, zlá finančná situácia obce neumožnila dobudovať budovy školy v plnom rozsahu (nebola napríklad vybudovaná telocvičňa) čo čiastočne narušilo pôvodný Bellušov koncept, základný charakter budovy však ostal nezmenený a stavba splnila svoj pôvodný účel a slúžila ako školské zariadenie obci takmer šesťdesiat rokov. Neskôr v ňom bola zriadená policajná stanica, ktorú po čase zrušili a od tej doby budova chátra.
